Co Vás přivedlo k podnikání, jak byste v 5 větách charakterizoval/a svou firmu?
Pred 19 rokmi sa mi narodila dcéra Paulína, bohužiaľ pre porodné komplikácie s diagnózou detskej mozgovej obrny (DMO) a postihnutím na všetky končatiny, odkázaná celý život na pomoc druhého. Má od narodenia špeciálne potreby a uvedomila som si, že pri nej najčastejšie riešim otázku toho, že neexistuje relevantný výber v oblasti akýchkoľvek špeciálnych pomocok, hľavne textilu, pre dospievajúce deti a dospelých s postihnutím/vozíčkarov. Nie je na trhu možnosť výberu a preto väčšina rodín s deťmi s postihnutím si pomocky rieši vlastnou výrobou alebo akceptuje to, čo sa dá zohnať, i keď pomocka nezodpovedá ich požiadavkam. Som kritická a nespokojná s takýmto "náhradným" riešením. Preto som si povedala, že je čas to zmeniť a keď tak neurobil nikto predo mnou, budem to ja sama, kto designové riešenie ponúkne.
Začala som výrobou atypických tvarov podbradníkov/bryndákov a v mojom pláne je pokračovať vo výrobe špeciálneho oblečenia vozíčkara. Takže v skratke, k podnikaniu ma priviedla moja dcéra Paulínka (19 rokov).
Co vám na začátku podnikání pomohlo a co vám naopak komplikovalo život?
Vtipné je, že ma na myšlienku spustenia projektu NEEDO priviedla vlastná skúsenosť a táto mi i najviac pomohla. Vychádzam z potrieb vlastnej dcéry, riešim problémy, s ktorými sa denne potýkam a musím riešiť. Som mama, zaujimá ma praktická stránka produktov a som žena, zaujímam sa i o to, že chcem, aby textil bol súčasťou outfitu. Komplikáciu v projekte vidím v obmedzenej skupine zákazníkov, dľa dostupných štatistík je v ČR podobných dospievajúcich detí ako je moja dcéra cca 5.000 a to je naozaj malá skupina, ktorá sa ťažko online-ovo cieli. Preto síce som spustila online shop, ale väčšina marketingu smeruje "offline" a to vo forme návštev detských centier pre deti s kombinovanými vadami, v oslovovaní mailom alebo písomne formou zaslania letáku/katalógu do domovov dochodcov, na neziskové inštitúcie, ranné péče atď.
Co považujete za svůj největší úspěch?
Moj úspech sú pravdaže moje deti, 2 dcéry, Paulínka ma motivuje veci meniť, vidieť svet inou optikou, rozlišovať čo je doležité v živote a čo nie, komunikovať neverbálne a Kristínka mi ukazuje, ako je možné už od útleho veku plniť si svoj sen (viď na instagrame jej profil Made_by_Kristina). Ak sa zameriam na pracovný úspech, je to určite to, že i napriek ťažkému postihnutiu svojej dcéry som sa po 6tich rokoch materskej "dovolenke" zamestnanala a od najnižších pracovných pozícii sa vypracovala na pozíciu najvyššiu napr v eshope FEEDO - lehčí život maminkám. Dnes pracujem ako externý eCommerce konzultant pre 2 nadnárodné spoločnosti a participujem v projektoch ako je Genster.cz alebo MorningGuru.cz. Naplňuje ma pocit, že som to všetko dokázala popri starostlivosti o postihnutú dcéru.
Jaké jsou Vaše plány do budoucna?
Mojim primárnym cieľom je vybudovať globálne známy brand (značku) NEEDO, ktorá bude synonymom designového riešenia pre postihnutých, uľahčiť už tak komplikovaný život rodinám, ktoré sa o postihnuté deti alebo dospelých starajú a ponúknuť dostatočný VÝBER výrobkov. Chcem, aby sa rodičia/opatrovatelia v mojom eshope cítili "ako doma", kde nájdu to čo hľadajú a budú mať možnosť si vybrať z roznych druhov, typov, strihov hľavne textilných výrobkov tak, aby ich dospievajúce dieťa neposobili infantilne s detskými motívmi na bryndáku/podbradníku, na flaške, z ktorej je odkázaný piť. Aby tam našli taký sortiment, ktorý im pomože v dennom živote - ako tanier s ohrevom (horúca voda vnútri), nakoľko stravovanie postihnutých deti zaberá najviac času. Je toľko oblastí, ktoré nie sú zastúpené, ako inkontinentné plavky a možnosť si ísť zaplávať bez problému do verejného bazénu (pre miminka je bežná kúpacia plienka a neoprénové plavky, ale zožente to pre dospelého).
Čeho byste se na základě vlastních zkušeností již vyvaroval/a?
Zbytočne som čakala 19 rokov na spustenie projektu. V hlave nosím túto myšlienku už niekoľko rokov, dokonca som NEEDO chcela spustiť i pod eshopom Feedo, ale je to iný zákazník, iná komunikácia a mojim cieľom je zamerať sa na dospievajúce deti a dospelých, nie miminka. Neviem presne čo je "zlá skúsenosť", lebo každá skúsenosť prináša i pozitívny pohľad a posúva ma ďalej, takže v tejto chvíli vnímam ako veľmi sensitívnú komunikáciu na komunitu rodín s postihnutým dieťaťom a tam mám čo zlepšovať :)